Uhlík je skromný, nenápadný materiál. Dlho som ho prehliadala, ale teraz po ňom siaham najčastejšie zo všetkých médií, pretože je mnohostranný a nenáročný na použitie. V tomto článku sa pozieme na to, v akých formách sa dá uhlík kúpiť, ako sa používa, aký je rozdiel medzi jednotlivými značkami a ako s ním začať.
Pozrite aj: Uhlík: 7 umelcov, ktorí ma inšpirujú
Prírodný uhlík
Rovnako ako uhlie, uhlík je materiál, ktorý vzniká horením organického materiálu bez prístupu kyslíka. Prírodné uhlíky na kreslenie vznijakú tak, že sa vypaľujú vetvičky z viniča alebo vŕbové prúty.
Vypálený prírodný uhlík si stále drží štruktúru dreva. Keď sa naňho pozrieme pod mikroskopom, vyzerá to nejako takto:
Ak s prírodným uhlíkom prechádzate po drsnejšom povrchu (napríklad skicovacom papieri), odlamujú sa z neho ostré mikroskopické kúsky a vytvárajú stopu. Táto stopa sa potom ľahko rozmazáva a dá sa takmer úplne vygumovať.
Použitie prírodného uhlíka
Na to, že prírodným uhlíkom sa dá kresliť, prišli ľudia ešte pred oficiálnym začiatkom histórie. Stopy uhlíka na stenách jaskýň sú staré 30 000 rokov. A prírodný uhlík sa vo veľkom používa dodnes.
Odtieň sivočiernej farby uhlíka závisí od toho, aké drevo bolo použité: možno si to všimnete, keď použijete v jednej kresbe viac druhov.
Umelý uhlík
Umelý uhlík bol na moje prekvapenie vynájdený až koncom 19. storočia. Až vtedy ľudia začali drviť prírodný uhlík na jemný prášok, primiešavať pojivo a zo zmesi lisovať tyčinky.
Pojivo je obyčajne kombinácia niečoho mastného, niečo voskového a niečoho škrobového. Čím viac pojiva sa pridá, tým je umelý uhlík tvrdší a zanecháva svetlejšiu stopu.
Použitie umelého uhlíka
Výsledný produkt už si nedrží štruktúru dreva, takže mikroskopické čiastočky, ktoré sa z neho oddeľujú pri kreslení, sú jemnejšie a rovnomernejšie. Dá sa s ním dosiahnuť jednotnejšia, predvídateľnejšia a sýtejšia stopa, ktorá sa ale už ťažšie gumuje.
Uhlíkové ceruzky
Keď vložíte uhlíkovú tuhu do dreva alebo do papiera, vznikne uhlíková ceruzka. Uhlíkové ceruzky vyrába veľa výrobcov v najrôznejších tvrdostiach.
Je to môj obľúbený materiál. Ešte predtým, než som objavila, že existujú uhlíkové ceruzky, vyrábala som si z maliarskej pásky grip na syntetický uhlík. Takže som sa z objavu drevenej uhlíkovej ceruzky tešila ako malé dieťa.
Prečo mám tak divoko ostrúhané uhlíkové ceruzky
Keď strčíte uhlík do ceruzky, prídete o možnosť položiť celú tyčinku vodorovne na papier a robiť široké stopy, ktorými rovnomerne pokryjete veľké plochy. Trochu sa tomu dá priblížiť tým, že ceruzku ostrúhate nožom tak, aby trčal veľký kus tuhy. Ak tuhu na konci zaostríte šmirgľom, dostanete varabilný nástroj – viete s ním naniesť plochy aj jemné detaily.
Ja veľmi netlačím, takže sa mi to pri kreslení neláme. Tento koniec tuhy na obrázku nie je priostrený šmirgľom, lebo pri skicovaní nepotrebujem takú presnosť.
Karbónové ceruzky
Karbónové ceruzky sa vyrábajú zo sadzí, do ktorých výrobcovia pridávajú rôzne pomery uhlíku, grafitu a pojiva. Tuha má veľmi jemné častice a po nanesení na papier sa neleskne. Ešte som ich neskúšala.
Uhlíkový prášok
Keď potrebujete dosiahnuť veľké, rovnomerné plochy a vadí vám stopa, ktorú zanecháva nástroj na papieri, môžete vyskúšať uhlíkový prášok. Dá sa kúpiť hotový v nádobke, alebo získať strúhaním uhlíka šmirgľom, a nanáša sa rozotieraním po papieri.
Tekutý uhlík
Vytlačiť si uhlík z tuby a maľovať ním podobne ako akvarelom? Aj to sa už dnes dá. Tekutý uhlík má v podstate rovnaké chemické zloženie ako niektoré čierne akvarelové pigmenty (lamp black, ivory black), len má oveľa väčšie častice, a tak sa s ním dá dosiahnuť hrubozrnnejšia štruktúra. Mám ho na wishliste.
Gumovanie uhlíka
Klasická guma na uhlík veľmi nefunguje. Častice uhlíka sedia na papieri pomerne voľne, a keď ich šúchate obyčajnou gumou, poškodia povrch papiera a zažerú sa. Nechcete ich votrieť do papiera, naopak, chcete ich z papiera zdvihnúť. Na to najlepšie funguje plastická guma.
Plastická guma na seba nalepí čiastočky uhlíka a tak ich odstráni z papiera. Dá sa vytvarovať do tvaru, ktorý práve potrebujete, a čistí sa tak, že ju jednoducho premiesite.
Reduktívne techniky
Prírodný uhlík sa dá vygumovať takmer úplne, ostatné druhy čiastočne. Táto vlastnosť sa dá skvele využiť. Môžete si skúsiť vytvoriť tónovaný papier a potom odgumovať časti, ktoré chcete mať svetlé. Na hotovej kresbe môžete gumou zvýrazniť najsvetlejšie miesta. Alebo môžete vytvárať textúry a vzory.
Rozmazávanie uhlíka
Na rozmazávanie uhlíka môžete použiť svoje prsty, papierové vreckovky, handričky čisté aj plné uhlíkového prášku, jelenicu, vatové tyčinky, alebo špeciálne na to určené papierové tyčinky. Každý nástroj má svoje pre a proti. Poskúšajte, čo vám najviac vyhovuje.
Fixovanie uhlíka
Tým, že uhlík sa nespája s papierom napevno, zotiera sa. Keď s papierom manipulujete, postupne opadáva. Preto je dobré hotové dielo vždy zafixovať. Dobrý trik pre začiatočníkov je nastriekať na kresbu lak na vlasy. Ak vám na hotovom diele záleží, použite fixatív, určený na uhlík.
Striekajte vonku, radšej viac tenkých vrstiev. Rátajte s tým, že fixatív trošku stmaví vašu kresbu a veľmi jemne zmení jej textúru. Fixujte, až keď máte naozaj hotovo, lebo upraviť kresbu pod fixatívnom je zložité.
Aký papier použiť
Uhlík skvele funguje na drsnejších papieroch, napríklad hrubšom papieri na skicovanie alebo akvarelovom papieri. Ľudia bežne používajú aj výkres a bristol pre jemnejšie detaily a bohatšie textúry. Ekonomická voľba je klasický baličák alebo novinový papier. Naši predkovia používali steny jaskyne 😀
Ako si vybrať, ktorý uhlík kúpiť?
Uhlíky sú lacné, vyrába ich veľa overených značiek a nie sú medzi nimi zase až také dramatické rozdiely. Asi by som odporúčala kúpiť si dobrú skicovaciu sadu, v ktorej je prírodný aj syntetický uhlík, rôzne tvrdé uhlíkové ceruzky a plastická guma. Poskúšajte, čo vám vyhovuje, a potom dokupujte, čo sa míňa alebo čo túžite vyskúšať.
Ako začať?
Na YouTube je množstvo videí o základných technikách, vyberte si to, ktoré najviac sedí vášmu štýlu kreslenia.
A ak to s uhlíkom myslíte vážne, kniha Drawing with Charcoal od krajinárky Kate Boucher vás prevedie teóriou aj praktickými cvičeniami.
❦
Osobná skúsenosť
Dajme si teraz moju love story s uhlíkom od úplného odporu až po happy end.
Prečo som neznášala uhlík?
S prírodným uhlíkom som mala senzorický problém. Neznášala som ho držať v ruke, vadila mi jeho textúra. Plus mi vadilo, že všetko je od neho špinavé. Odlamujú sa z neho maličké kúsky, padajú po zemi a vznášajú sa vo vzduchu. Som fajnová, senzorický zážitok pri tvorení je pre mňa dôležitý, takže som nemala dôvod vyberať uhlík z krabičky.
Postupne sa to začalo lámať, keď som sa naučila lepšie kresliť a tieňovať. Vyskúšala som ceruzku Conté Pierre Noire. Nikto presne nevie, čo do toho dávajú, ale kĺže sa to po papieri bez klasického uhlíkového škrkotania, je to pomerne mastné a zanecháva to sýtu stopu. Tým, že je tuha obalená v dreve, nešpiní prsty – iba keď nimi rozotierate. Stopa sa nedá úplne rozotrieť ani vygumovať, ale inak ceruzka zdieľa takmer všetky výhody uhlíka.
To bol pre mňa prvý krok ku klasickej uhlíkovej ceruzke, ktorá je lacná a dá sa kúpiť hocikde. Občas vytiahnem aj umelý uhlík, keď skicujem na veľký formát a potrebujem pokryť veľké plochy. Prírodný uhlík zatiaľ stále nemusím, ale možno aj na to raz príde.
Čo mi vyhovuje na uhlíku?
Mnohostrannosť: S uhlíkom viete dosiahnuť takmer všetko, čo si zmyslíte, od jemných po expresívne stopy, od línií po veľké plochy, od hrubých náčrtov po jemné detaily, od svetlej po sýtu čiernu.
Expresívnosť: Stopa je rôznorodá podľa pohybu, akým uhlík nanášam.
Nenáročnosť: Uhlíková ceruzka s vrchnáčikom (napríklad z ceruzky na kozmetiku) sa dá vložiť do skicára a hodiť do kabelky. Dá sa použiť v hocijakých svetelných aj poveternostných podmienkach. Stopy na prstoch sa dajú ľahko zotrieť alebo umyť.
❦
Máte nápad?
Pokojne sa v komentároch podeľte o myšlienky, ktoré vám napadli v súvislosti s týmto článkom.
❦
Leave a Reply