Pri maľovaní s deťmi vzniká kopec situácií, ktoré dokážu veľmi ľahko odradiť od ďalších pokusov. Dala som dokopy všetko, s čím sme sa stretli, aj s návodom, ako sme to riešili u nás doma. Samozrejme že to nie je univerzálny návod – každé dieťa je iné. Keď máte nejaké tipy, aké problémy ste riešili u vás, čo sa vám osvedčilo a čo naopak vôbec nefungovalo, budem rada, keď sa s nami podelíte v komentároch.
Zahoďte svoje očakávania
Keď dieťa maľuje, nechajte ho. Zahoďte očakávania, čo by malo namaľovať, akou technikou, koľko papiera by malo minúť a koľko farby patrí na jeden výkres. Nechajte ho zobrať vás do svojho sveta a iba sa pozerajte. Ušetríte si kopec nervov.
Dieťa si nechce zašpiniť ruky
Keď sme začínali s maľovaním, dcéra mala obdobie, že sa vonku ani nechcela dotýkať rukami zeme, aby sa nezašpinila. Pomohlo ukázať jej, ako sa ruky dajú utrieť do handričky a že potom ostanú opäť úplne čisté. Patlanie sa farbou a utieranie do handričky bolo dlho zaujímavejšie, ako samotné maľovanie 🙂
Dieťa urobí jednu čiaru a vyhlási, že je to hotové
Niektoré dni ani nestíham vymieňať papiere a pomaly ich ani nie je kde sušiť, a na každom je jedna čiara. Nevadí. Ona vie lepšie. V takýto deň jednoducho vytiahnem šmíráky a maľujeme na ne.
Dieťa plytvá farbami
Paleta úplne preteká farbou, pomaľovaný je jeden papier a vtom dieťa vyhlási, že na dnes už domaľovalo. Párkrát sa nám to s dcérou stalo, normálne sme farbu umyli ako obyčajne a hotovo. Konieckoncov je to jej farba, ona sa rozhoduje, čo s ňou urobí. Ak to riešite stále dookola, uvarte si riedky puding zo škrobu a vody a pridajte trochu farbiva do kozmetiky alebo prstovej farby. Nechajte dieťa vytláčať, miešať a hrať sa do sýtosti.
Hnedá šmuha
Dieťa mieša farby, mieša, obrovský entuziazmus. Nakoniec je papier pokrytý súvislou vrstvou rôznych odtieňov šedohnedej farby. Celé týždne hnedých výkresov. Usmievajte sa, aj toto prejde. Zoberte si, že príroda je tiež poväčšine šedohnedá.
Dieťa prská farbu a robí špinavé capky na stene
Toto je u nás úplné tabu. Máme pravidlo, že keď sa maľuje, sedí sa za stolom, a keď sa zlezie zo stoličky, je domaľované. Prská sa iba v rámci tácky. Keď vidím, že robí špinu nechtiac, utrieme to, ale keď to robí naschvál, je to pre mňa jasný signál, že na dnes už stačilo. Ako každé pravidlo, aj toto treba občas porušiť už len z princípu. Už sa teším na leto, keď farby zoberieme von a dcéra ich bude môcť prskať do diaľky a trebárs sa v nich aj celá vyváľať, keď bude mať chuť.
Pridaj komentár