Veľa ľudí sa ma pýta, aké farby kúpiť pre deti. Vodovky, temperky, akrylové farby, prstové farby? Doma aj na kurzoch sme pracovali s rôznymi druhmi farieb. Spísala som zoznam, aké typy používame najradšej, aj aké sú ich plusy a mínusy. Ak by som si mala vybrať jedny jediné farby, môj jednoznačný favorit sú riedené tempery.
Riedené tempery
Majú konzistenciu asi ako med. Využijete ich na maľovanie prstami aj štetcom. Dobre priľnú k najrôznejším povrchom. Dobre kryjú, takže farba nebude presvitať. Farby sú pekne sýte. Pomaľujete nimi papier, kartón, plátno… Deťom sa s nimi dobre pracuje, pretože sa nerozpíjajú a nestekajú. Ich nevýhodou je, že keď vyschnú, zmatnejú a stratia jasnosť. Základné kritérium je, aby boli vyprateľné.
Základnú sadu majú v Ikei. Ak budete chcieť niečo lepšie, mám vyskúšané značky Jovi alebo Heutink. Konzistenciou sú podobné tým ikeáckym. Majú ale oveľa viac pigmentu, sú sýte a pekne kryjú. Výborne sa čistia a navyše aj rýchlo schnú. Môžem len odporučiť. Ja som kupovala primárne farby plus zelenú. Naschvál som obmedzila výber farieb na tieto základné, aby si deti mohli samy miešať svoje vytúžené odtiene.
Projekty s riedenými temperami: monoprint, tlač z polystyrénu, maľovanie s guľôčkou..
Klasické temperky
To sú tie temperky v tubách. Sú hustejšie, z tuby sa vytláčajú v šúľku, asi ako zubná pasta. Majú viac pigmentu ako tie nariedené, oveľa horšie sa čistia z povrchov. Deti potrebujú mať už lepšie zvládnutú prácu so štetcom, aby s nimi dokázali maľovať. Nevýhodou je, že farby v tube je máličko, najobľúbenejšie farby sa rýchlo minú. Tieto farby sú vhodné pre pokročilejších maliarov.
Prstové farby
Farby, špeciálne navrhnuté na maľovanie prstami. Konzistenciou pripomínajú redší puding. Tie určené pre deti majú hypoalergénne a netoxické zloženie a dajú sa dobre vyprať. Zvyknú byť trochu lepkavé a veľmi pomaly schnú – treba dávať pozor na farebné prsty, keď sa deti presúvajú k umývadlu. Tiež treba poriadne zabezpečiť sušiace sa dielka. Dá sa s nimi pracovať aj tvrdými štetcami, špachtľami, rozotierať kreditkou… Nedajú sa dobre riediť vodou.
Vodovky
Všetci dobre poznáme vodové farby v tých okrúhlych tabletách – boli a sú školskou klasikou. Je to logické: sú lacné, tie kvalitnejšie majú pekné žiarivé farby, dobre sa skladujú a prenášajú, nenarobí sa s nimi veľa neporiadku.
Nekryjú, aj po vyschnutí sa dajú riediť vodou a navzájom sa dobre miešajú a rozpíjajú. To sú všetko super vlastnosti pre pokročilejších maliarov . No ak sa začiatočník pokúša vodovkami zhmotniť nejakú konkrétnu predstavu, môžu ho riadne potrápiť. So slabo zvládnutou technikou sa ľahko stane, že sa vám všetko porozpíja, vznikne vám hnedá machuľa, rozstrapatíte štetec a vydriete z papiera šúľančeky.
Mimochodom, aj pre dospelých maliarov je akvarel technicky náročný. Ak ho chcete dobre zvládnuť, musíte s ním veľa pracovať, aby ste si vybudovali intuíciu a naučili sa predvídať, ako sa bude správať. Ťažko také niečo môžete očakávať od najmenších detí.
Vodovky je preto fajn ponúkať deťom až vo veku, keď dokážu pochopiť postupnosť krokov: že najprv treba pripraviť štetec aby bol tak akurát mokrý, potom naň naniesť farbu, potom maľovať, potom štetec umyť, trochu osušiť a až potom nanášať ďalšiu farbu. Ak má dieťa vopred jasnú predstavu, čo chce stvárniť, ísť na to iba vodovkami môže byť veľmi frustrujúce.
S vodovkami sa dajú robiť rôzne projekty s rozpíjaním, fúkaním, tečením farby. S malými deťmi môžete vyskúšať kombinovať ich s mastnými pastelmi, ktoré odpudzujú vodu. Tiež sú výborné kombinácie s liehovými fixkami (centrofix) alebo s tušom – línie sa pod vodovkami nerozpíjajú.
Anilínové farby sú jasnejšie a žiarivejšie ako klasické vodovky, ale sú toxické. Preto nie sú vhodné pre najmenších.
Tekuté vodové farby
Vodové farby sa dajú kúpiť aj vo fľašiach. Zdajú sa byť drahé, no vydržia naozaj dlho. Pred použitím ich odporúčam ešte nariediť vodou 1:1 pre lepšie výsledky. Začínali sme so značkou Koh-i-noor, tie sú hustejšie, zle sa čistia a až tak mi nesadli. Teraz máme Heutink – sú úplne tekuté, základné farby sú nádherne čisté a s čistením to nie je až také zlé – z prstov zídu ešte v ten istý deň. Pokukujem aj po Colorations, ktoré sú vyprateľné, ale treba ich objednať až z USA.
Super tip sú bezpečnostné poháriky, z ktorých sa farba nevyleje a dá sa v nich aj skladovať.
Akvarel sa dá kúpiť aj v kovových tubách. V takejto konzistencii je veľmi silno pigmentovaný. Zatiaľ som s ním s deťmi nepracovala a pravdupovediac sa ani nechystám.
Akrylové farby
Akrylové farby rozhodne nie sú univerzálne farby pre deti. Perfektne kryjú a majú super konzistenciu, no keď zaschnú, nedajú sa vyčistiť a vyprať. Existuje pár projektov, pri ktorých to oceníte. Ak chcete pomaľovať niečo, čo deti potom budú veľa chytať, a chcete peknú súvislú vrstvu farby, ktorá vydrží bez otierania a zanechávania stôp, použite akryl. Dobrým príkladom sú hračky, kamene, nábytok. Akryl sa hodí na čokoľvek, čo deti budú po dokončení ešte držať v rukách. Akrylové farby sa vyrábajú pastóznejšie aj redšie, v primárnych farbách alebo už namiešané v pestrej palete odtieňov. Vyberať môžete podľa projektu, na ktorý ich chcete použiť.
Olejové farby
Deti a olejky? Nikdy nehovor nikdy, ale ja som ich zatiaľ nepoužila. Hlavne pre ich chemické zloženie plné kovov a terpentín, z ktorého bolí hlava. Výhodou je, že pomalšie schnú. Na obraze sa dá dlhšie pracovať a dosiahnuť jemné farebné prechody. Ak sa odvážim, tak najskôr asi na experimenty, v ktorých sa nimi zafarbí olej a ďalej sa s ním pracuje.
Zabudla som ešte na niektorý typ farieb? S ktorými u vás pracujete najradšej a odporúčate ich?