Aké farby kúpiť?

Veľa ľudí sa ma pýta, aké farby kúpiť pre deti. Vodovky, temperky, akrylové farby, prstové farby? Doma aj na kurzoch sme pracovali s rôznymi druhmi farieb. Spísala som zoznam, aké typy používame najradšej, aj aké sú ich plusy a mínusy. Ak by som si mala vybrať jedny jediné farby, môj jednoznačný favorit sú riedené tempery.

Riedené tempery

Tieto farby sa volajú aj plagátové farby. Majú konzistenciu asi ako med.

Na rozdiel od akrylu sú riediteľné vodou, takže ich ľahko umyjete z povrchov, aj keď zaschnú. Základné kritérium je, aby boli vyprateľné.

Využijete ich na maľovanie prstami aj štetcom. Dobre priľnú k najrôznejším povrchom. Dobre kryjú, takže farba nebude presvitať. Farby sú pekne sýte. Pomaľujete nimi papier, kartón, plátno…

Deťom sa s nimi dobre pracuje, pretože sa nerozpíjajú a nestekajú. Ich nevýhodou je, že keď vyschnú, zmatnejú a stratia jasnosť.

Základnú sadu farieb pre deti majú v Ikei. Môžete si vybrať medzi sadou s klasickými farbami, alebo flourescenčnou sadou, v ktorej je aj zlatá a strieborná farba. Mne sa osvedčili tie fluorescenčné, pretože aj keď sa všetky zmiešajú, vznikne príjemná pastelová sivohnedá farba.

Ikea farby majú výhodu, že sa dajú výborne umyť a vyprať. Nevýhodou je slabšia pigmentácia.

Ak budete chcieť niečo lepšie, mám vyskúšané značky Jovi alebo Heutink. Konzistenciou sú podobné tým ikeáckym. Majú ale oveľa viac pigmentu, sú sýte a pekne kryjú. Výborne sa čistia a navyše aj rýchlo schnú. Môžem len odporučiť. Ja som kupovala primárne farby plus zelenú. Naschvál som obmedzila výber farieb na tieto základné, aby si deti mohli samy miešať svoje vytúžené odtiene.

Projekty s riedenými temperami: monoprint, tlač z polystyrénu, maľovanie s guľôčkou..

Klasické temperky

To sú tie temperky v tubách, ktoré sme používali ešte my ako deti. Určite si ešte spomeniete, ako voňajú tempery značky Koh-I-Noor.

Sú hustejšie, z tuby sa vytláčajú v šúľku, asi ako zubná pasta. Majú viac pigmentu ako tie nariedené, oveľa horšie sa čistia z povrchov.

Deti potrebujú mať už lepšie zvládnutú prácu so štetcom, aby s nimi dokázali maľovať. Nevýhodou je, že farby v tube je máličko, najobľúbenejšie farby sa rýchlo minú.  Tieto farby sú vhodné pre pokročilejších maliarov.

Prstové farby

Farby, špeciálne navrhnuté na maľovanie prstami. Konzistenciou pripomínajú redší puding. Tie určené pre deti majú hypoalergénne a netoxické zloženie a dajú sa dobre vyprať.

Zvyknú byť trochu lepkavé a veľmi pomaly schnú – treba dávať pozor na farebné prsty, keď sa deti presúvajú k umývadlu. Tiež treba poriadne zabezpečiť sušiace sa dielka. Dá sa s nimi pracovať aj tvrdými štetcami, špachtľami, rozotierať kreditkou… Nedajú sa dobre riediť vodou.

Mám vyskúšaných viacero značiek, ale nemám favorita.

Vodovky

Všetci dobre poznáme vodové farby v tých okrúhlych tabletách – boli a sú školskou klasikou. Je to logické: sú lacné, tie kvalitnejšie majú pekné žiarivé farby, dobre sa skladujú a prenášajú, nenarobí sa s nimi veľa neporiadku.

Nekryjú, aj po vyschnutí sa dajú riediť vodou a navzájom sa dobre miešajú a rozpíjajú. To sú všetko super vlastnosti pre pokročilejších maliarov .

No ak sa začiatočník pokúša vodovkami zhmotniť nejakú konkrétnu predstavu, môžu ho riadne potrápiť. So slabo zvládnutou technikou sa ľahko stane, že sa vám všetko porozpíja, vznikne vám hnedá machuľa, rozstrapatíte štetec a vydriete z papiera šúľančeky.

Mimochodom, aj pre dospelých maliarov je akvarel technicky náročný. Ak ho chcete dobre zvládnuť, musíte s ním veľa pracovať, aby ste si vybudovali intuíciu a naučili sa predvídať, ako sa bude správať. Ťažko také niečo môžete očakávať od najmenších detí.

Vodovky je preto fajn ponúkať deťom až vo veku, keď dokážu pochopiť postupnosť krokov: že najprv treba pripraviť štetec aby bol tak akurát mokrý, potom naň naniesť farbu, potom maľovať, potom štetec umyť, trochu osušiť a až potom nanášať ďalšiu farbu. Ak má dieťa vopred jasnú predstavu, čo chce stvárniť, ísť na to iba vodovkami môže byť veľmi frustrujúce.

S vodovkami sa dajú robiť rôzne projekty s rozpíjaním, fúkaním, tečením farby. S malými deťmi môžete vyskúšať kombinovať ich s mastnými pastelmi, ktoré odpudzujú vodu. Tiež sú výborné kombinácie s liehovými fixkami (centrofix) alebo s tušom – línie sa pod vodovkami nerozpíjajú.

Najviac nám sedeli vodovky značky Faber-Castell – majú pre deti tak akurát pigmentu, majú príjemné čisté farby a nie sú príliš „suché“ – dobre sa nanášajú z paletky na štetec.

Anilínky

Anilínové farby sú jasnejšie a žiarivejšie ako klasické vodovky. Kedysi sa vôbec neodporúčali pre deti, pretože mali toxickú receptúru. Dnes sa už dajú kúpiť aj zdravotne nezávadné.

Ťažšie sa odstraňujú z povrchov a aj na prstoch držia aj po niekoľkých umytiach. Preto nie sú vhodné pre najmenších. Ale so staršími deťmi sme si s anilínkami užili veľa projektov.

Mám vyskúšané iba anilínky Koh-I-Noor, aj teraz mám doma dve sady a jedna je už takmer úplne minutá.

Tekuté vodové farby

Vodové farby sa dajú kúpiť aj vo fľašiach. Zdajú sa byť drahé, no vydržia naozaj dlho. Pred použitím ich odporúčam ešte nariediť vodou 1:1 pre lepšie výsledky. Začínali sme so značkou Koh-i-noor, tie sú hustejšie, zle sa čistia a až tak mi nesadli. Teraz máme vodové farby Heutink – sú úplne tekuté, základné farby sú nádherne čisté a s čistením to nie je až také zlé – z prstov zídu ešte v ten istý deň. Pokukujem aj po Colorations, ktoré sú vyprateľné, ale treba ich objednať až z USA.

Super tip sú bezpečnostné poháriky, z ktorých sa farba nevyleje a dá sa v nich aj skladovať.

Akvarel sa dá kúpiť aj v kovových tubách. V takejto konzistencii je veľmi silno pigmentovaný. Zatiaľ som s ním s deťmi nepracovala a pravdupovediac sa ani nechystám.

Akrylové farby

Akrylové farby rozhodne nie sú univerzálne farby pre deti. Perfektne kryjú a majú super konzistenciu, no keď zaschnú, nedajú sa vyčistiť a vyprať.

Existuje pár projektov, pri ktorých to oceníte. Ak chcete pomaľovať niečo, čo deti potom budú veľa chytať, a chcete peknú súvislú vrstvu farby, ktorá vydrží bez otierania a zanechávania stôp, použite akryl.

Dobrým príkladom sú hračky, kamene, nábytok. Akryl sa hodí na čokoľvek, čo deti budú po dokončení ešte držať v rukách.

Akrylové farby sa vyrábajú pastóznejšie aj redšie, v primárnych farbách alebo už namiešané v pestrej palete odtieňov. Vyberať môžete podľa projektu, na ktorý ich chcete použiť.

Olejové farby

Deti a olejky? Nikdy nehovor nikdy, ale ja som ich zatiaľ nepoužila. Hlavne pre ich chemické zloženie plné kovov a terpentín, z ktorého bolí hlava. Výhodou je, že pomalšie schnú. Na obraze sa dá dlhšie pracovať a dosiahnuť jemné farebné prechody. Ak sa odvážim, tak najskôr asi na experimenty, v ktorých sa nimi zafarbí olej a ďalej sa s ním pracuje.

Zabudla som ešte na niektorý typ farieb? S ktorými u vás pracujete najradšej a odporúčate ich?