Viacero z vás si prečítalo článok o voľných častiach a hneď vás striaslo. Dať deťom do rúk veľa kusov z rôznych druhov vecí? Fúha. Zapadne to pod gauč. Pomieša sa to. Kto to bude triediť. Odložíte to a o chvíľu to tam bude znova. Deti si to po sebe nebudú chcieť upratať a vy budete s nimi musieť bojovať. Zbytočný stres.
Dajte hlboký nádych, zahoďte predsudky a vyskúšajte to. Spísala som pár bodov, ktoré by mohli pomôcť, aby ste si voľné časti užili doma všetci. Vrátane vás.
1. Upracte si
Zamyslite sa, prečo vo vás predstava voľných častí vyvoláva nechuť. Je to preto, že celé dni dookola zdvíhate zo zeme hovadiny, ktoré vlastne ani nepotrebujete? Ak áno, potrebujete si prečítať niečo o minimalizme. Minimalizmus neznamená, že máte doma všetko šedé a na stenách holý betón. Práve naopak. Znamená, že ste obklopení vecami, ktoré potrebujete a milujete. Ak sa zbavíte zbytočností, uvoľníte kopec priestoru, v dome aj vo svojej hlave. Toto miesto môžete využiť podľa potreby, napríklad aj na hru s voľnými časťami. Áno, uznávam, znie to jehovisticky, ale naozaj to funguje. Ak chcete vedieť viac, skúste začať napríklad tu: http://www.becomingminimalist.com/becoming-minimalist-start-here/
2. Dajte deťom dôveru
Vysvetlite deťom, čo od nich očakávate. Dajte im voľné časti s tým, že im dôverujete, že sa o ne budú vedieť postarať. Že po použití to treba upratať. Že ak nemajú chuť upratovať, nech sa ani nepúšťajú do hry. A že keď sa o to nebudú vedieť postarať, znamená to, že asi ešte nedorástli a odložíte to na neskôr. Nemyslite to v zlom: vysvetlite im, že odloženie neznamená, že sa na nich hneváte. Rešpekujte ich rozhodnutie a nesnažte sa im nič nanútiť. Keď im dáte dôveru, budú sa snažiť ju nesklamať.
3. Choďte na to pomaly
Skúste voľné časti predstaviť deťom, keď majú dobrú náladu. Choďte na to pomaly, začnite jednou sériou vecí, a o pár dní môžete pridať niečo ďalšie. Aj vy potrebujete čas, aby ste si na takúto hru zvykli, tak to neprežeňte a zaraďťe jedničku.
4. Všetko má mať svoje miesto
Ak budú deti (a vlastne aj vy) presne vedieť, kam čo patrí, bude sa im to lepšie upratovať. Mne najlepšie funguje, keď má každá séria vecí (korálky, bavlnky, drevené kocky, drobné dieliky, kamienky, vláčiky, zvieratká…) vlastnú uzatvárateľnú nádobu. Je to fajn z troch dôvodov: keď niečo potrebujeme, presne vieme, kde to nájdeme. Na rozdiel od zmiešanej krabice so všetkým nakope to takto pôsobí prudko upratane. A navyše sa do toho nepráši.
5. Hrajte sa s krásnymi vecami
Keď deti nechajú veže z drevených kociek a sklíčiek na vlnenom koberci, vyzerá to tak pekne, že to ani netreba upratovať. A o to predsa ide, nie?
6. Upracte si svoj vercajch
Doma máme viacero krabíc s náradím a súčiastkami rôzneho druhu. Často ich používame pri drobných opravách v domácnosti, alebo pri majstrovaní. Po použití vždy všetko upraceme a dáme na miesto. Deti sa to učia od nás.
7. Upratovať aj tak budete vy
Hehe, pekný záver, že? Myslím si, že je super učiť deti upratovať si po sebe, už odkedy sa naučia chodiť. Otázka je, kedy to zvládnu bez upozorňovania a pripomínania a ako sa vyrovnať s obdobiami vzdoru. Každopádne. Keď ich chcete naučiť dobrým mravom, ide to lepšie príkladom, než dohováraním. Takže zahoďte ilúzie, upratovať budete vy. Ony sa len pridajú. Až vás jeden deň prekvapia.
Lol, Dagmar píše o upratovaní?
Ja si môžem dovoliť takýto nadnesený tón len vďaka tomu, že upratovanie nie je práve mojou prioritou. Môj muž by vedel rozprávať. Pripadá mi zábavné, že píšem článok o upratovaní. Pretože upratujem vždy len do tej úrovne, že keby som upratovala menej, vzniklo by mi ešte viac námahy (lepkavé ponožky zospodu, potkýňanie sa na pyramídach vecí, alergia na roztoče). Keďže upratovanie naozaj nemusím, snažím sa to hacknúť ako sa len dá. Napriek tomu sa hrávame s voľnými časťami veľa a s chuťou a nejakým zázrakom nám po hre nezostáva neporiadok. Keď môžeme my, iste to zvládnete aj vy 🙂
Pridaj komentár